Rastislav Kuciak
Moje verejné ospravedlnenie Sise a Jurajovi!
Týmto sa verejne ospravedlňujem Sise Lelkes-Sklovskej a Jurajovi Lelkesovi za to, že som sa nehanebne bavil na ich chybe počas Slávika 2012.
Tam, kam nemôže čert pošle ženu alebo konzultanta... :-) Keďže mám doma tri baby a som konzultant, tak mám plno čertovských tém. Viac info o mojej pracovnej stránke môžete nájsť na Linkedin (kto hľadá, ten nájde). Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Týmto sa verejne ospravedlňujem Sise Lelkes-Sklovskej a Jurajovi Lelkesovi za to, že som sa nehanebne bavil na ich chybe počas Slávika 2012.
Volám sa Rastislav Kuciak a zopár rokov som pracoval v Telekome. Priznávam sa k tomu práve preto, že ďalšie riadky sa budú týkať práve tejto firmy a toho, ako vnímam ja konanie jej zamestnancov voči mne ako zákazníkovi. Dopredu však upozorňujem, že nasledujúce riadky sú výpoveďou mojej osobnej skúsenosti, ktorá môže byť skreslená mojím duševným stavom a nemusí byť štandardným konaním spomínaj spoločnosti (no, to mi poradil napísať právnik :-))))
Kvalitný obsah a spoplatnenie médií prostredníctvom systému Piano, žiaľ nejdú vôbec dohromady. Zavedený spôsob platieb a ich prerozdeľovania ignoruje konkurenciu médií (založenú na tvorbe obsahu a slobodnej cenotvorbe) a vnímaní jeho hodnoty užívateľmi. Piano vďaka svojmu prístupu musí viesť buď k vytvoreniu iného, kompatibilnejšieho systému spoplatnenia, k zmene Piana v jeho základoch alebo k (dočasnému) zániku spoplatnenia obsahu. Je isté, že posledná alternatíva je najhoršia a v dlhšom časovom horizonte bude viesť ku konsolidácii na trhu médií (menej subjektov), čiže menšej ponuke, pričom dopyt zostane rovnaký. Tento vývoj má iba jeden možný výsledok a to menší výber, nižšiu kvalitu a vyššiu cenu za obsah ako v situácii s väčšou konkurenciou.
Máme tu znova dobu nachádzania anonymných listov na pracovných stoloch???!!! Tento list adresovaný anonymnému startupistovi som našiel na svojom pracovnom stole a vzhľadom na závažnosť obsahu nemôžem si dovoliť ho nezverejniť.
Niekedy sa stačí iba pozerať a rozmýšľať. Rozmýšľať, čo sme ochotní ešte akceptovať pri devastácií nášho dedičstva, o ktoré sme sa nijako nezaslúžili. My a ani naši predkovia. Jednoducho sme mali šťastie. A to, čo sa deje dnes na Chopku nie je žiadne "šťastie v nešťastí", ako sa vyjadril Alojz Hlina. To je katastrofa!
Piano ako spôsob spoplatnenia internetových médií bol spustený na Slovensku v máji 2011 a bola to prelomová situácia, ktorá si zaslúžila veľa medializácie a emócií. Keďže si však spoločnosť Piano Media, a.s. vybrala mediálnu stratégiu založenú na neuvádzaní žiadnych konkrétnych čísel, museli sme čakať až na prvú účtovnú závierku spoločnosti. A tá je na svete, lepšie povedané v Zbierke listín Okresného súdu v Bratislave. A ja som si nemohol nechať ujsť túto príležitosť pozrieť sa Pianu na zúbky, resp. klávesy.